Dopis ze Slovenska

Vážení priatelia na Morave a v Sliezsku,

práve v týchto dňoch vrcholia v ČR ako aj na Slovensku oslavy storočnice 1. ČSR. Je ale na Morave a v Sliezsku či na Slovensku dôvod až tak oslavovať?

 

Pokiaľ ide o Slovákov:

v Pittsburgu, Clevelande či na mierovej konferencii v Paríži (po 1. svetovej vojne) sa dojednávali podmienky, za akých Slováci pristúpia k novému štátu. Pán Masaryk sa zaviazal, že Slováci si budú slobodne a podľa svojej vôle spravovať svoju krajinu. Počas celej 1. ČSR sa ale museli boriť o svoje – pánom Masarykom – garantované právo. Situácia sa nezmenila ani po skončení 2. svetovej vojny, či za vlády Komunistickej strany. Až v roku 1968 zmenou ČSR na federáciu sa ľady pohli. Slováci si vybojovali akú-takú formu samosprávy (ak sa dá v podmienkach /reálne/ unitárneho komunistami vedeného štátu o nej hovoriť). 

 

A čo Moravania? 

Tí stratili vznikom ČSR snáď všetko. Na rozdiel od Slovákov, ktorí sa v Pittsburgu, Clevelande (zahraniční Slováci) a následne v Turčianskom Sv. Martine (30.10.1918) aj reprezentanti domácej inteligencie vyslovili za pripojenie – za zmluvne stanovených podmienok – k ČSR.

 

Moravania sa o pripojení k novotvoriacej sa ČSR nikdy nevyslovili!

 

O pripojení k ČSR tak za nich rozhodli poslanci v Národnom výbore za české strany na Morave. Na rozdiel od Slovákov, ktorí boli buď označovaní za Čeko alebo Čechoslovákov, Moravania stratii úplne všetko. Zrušilo sa zemské zriadenie a tým aj samospráva Moravy (a Sliezska). Masarykovmu ČSR to ale nestačilo, a zašlo ešte ďalej. Na rozdiel od Slovákov, ktorí „rebelovali“ proti politike Prahy v snahe z nich urobiť Čechov (Čechoslovákov) Moravania z mne neznámeho dôvodu podľahli. Možno zo strachu pred germanizáciou sa prihlásili za Čechov?!

 

Občania na Morave a v Sliezsku tak stoja na rozcestí. Oslavovať vznik ČSR a začať sa cítiť Čechmi, alebo si priznať, že vznik nového štátu v roku 1918 im ako Moravanom či Slezanom skôr uškodil ako pomohol. Moravania a Slezania by sa preto mali vehementne domáhať svojich národných práv, pretože Zemské zriadenie ČR by upevnilo a nie oslabilo. Treba dať Prahe najavo, že:  

 

Videant consules, ne quid detrimenti res publica capiat!

 

Mgr. Jozef Stelcer, Trenčín